Tématika druhej svetovej vojny je stále obľúbenou aj v pc hrách. Výnimkou nie je ani staršia detektívna adventúra z roku 2005. NiBiRu je názov ďalšej planéty slnečnej sústavy a súvisí s nacistickým projektom, ktorý mal ostať pred zvyškom sveta utajený. Archeológ Martin Holan putuje za artefaktmi, ale nie je sám, kto sa chce zmocniť tajomstiev mimozemského života.
Titul "Posel bohů" vyšiel v angličtine pod názvom NiBiRu: Age of Secrets alebo Messenger of Gods a jedná sa o remake hry, ktorá vyšla v roku 1998. Ako napovedá názov za hrou Posel bohů stojí rovnaký tím ako za legendárnym titulom Posel smrti, a teda česká spoločnosť Future Games.
Z tohto faktu potom vychádza ďalšia skutočnosť, že Posel bohů sa v mnohých veciach na svojho súkmeňovca ponáša, ale to vôbec nie je na škodu. Práve naopak. Všetko si pekne zhrnieme, ale najprv sa pozrieme na samotný príbeh, ktorý sa odohráva v súčasnosti.
Pútavý, ale miestami predvídateľný dej a nezabudnuteľné miesta
Mladý archeológ Martin je požiadaný svojim strýkom a zároveň aj priateľom menom Francoise de Vilde, aby odhalil všetko o tajomnom projekte NiBiRu, ktorý nacistický vedec počas vojny nestihol dokončiť a skrýva kľúč k večnému životu. Chvíľu sa ocitáme v stovežatej Prahe, potom zamierime do distingvovaného Francúzska a napokon skončíme v divokom Mexiku.
Archeológ Martin zbiera historické artefakty, ktoré pomôžu odomknúť chrámové kobky, kde sa skrýva mimozemský život.
Hra Posel bohů má príťažlivé lokality, ktoré si zamilujete. Krásna grafika a pútavý dej vás rozhodne nepustia od počítača až do skončenia príbehu.
V hre nájdeme podobné až rovnaké zvukové kulisy ako v Poslovi smrti, ale keďže Posla smrti milujeme a to, čo je dobré, sa môže opakovať, tak to výrobcom odpustíme.
Pochmúrna nálada sa tiahne celou hrou
Posel bohů má pochmúrnu a ťaživú atmosféru. Prispievajú k tomu samotné lokality. Najmä v časti hry, kde sa ocitáme vo vojensky stráženom komplexe a napokon skončíme v utajovanom nacistickom podzemí, kde nie je ani živáčika (aj keď to vlastne nie je úplná pravda). Aj slnečné počasie a spev vtákov nikdy úplne nezadusí melanchóliu, ktorá sa tiahne celou hrou.
Hra v sebe skrýva ľahké až stredne ťažké úlohy, aj keď niekedy vyriešiť hlavolam, alebo nájsť správnu číselnú kombináciu môže dať zabrať. Pri niektorých úlohách ide o čas a niekedy aj o život. Tak si Posel bohů udržuje napätie, dynamiku deja a zopár prekvapení. Rozhodne nehrozí nuda a hru vie hráč v priemere dokončiť do piatich hodín.
Za všetkým sú peniaze a veľa mŕtvol
Zároveň si ale myslím, že adventúra Posel bohů mohla priniesť trochu viac. Najmä posledná lokalita, kde putujeme Mexikom mi miestami prišla narýchlo zbúchaná a dalo sa viac vyťažiť z tých chrumkavých miest a rozvetveného príbehu. Aj keď niektoré scénky v hre vôbec nesúviseli s hlavnou dejovou líniou, možno ich mohlo byť trochu viac.
Podobný dojem mám aj z Francúzska, kde honosné sídlo vášho strýka úplne kopíruje hrad Black Mirror z Posla smrti. Škoda, že Posel bohů neposkytol hráčom viac priestoru na preskúmanie jednotlivých miest. Mal na to slušný základ a veľký potenciál.
Občas sa v hre vyskytli logické nedostatky, ale dej hrá rôznorodou skladbou pútavých lokalít.
Samotný záver hry nie je veľmi prekvapivý, lebo opäť zachraňujeme svet a utvrdzujeme sa v nelichotivej skutočnosti, že pre peniaze a moc sú niektorí ochotní zabiť aj rodinu. Mimochodom, v dejovej línii Posel bohů sa uskutoční veľa (zbytočných) vrážd, ktoré podčiarkujú temnotu celého príbehu.
Milovníkov point and click adventúr Posel bohů nesklame a určite by si ju mali zahrať. Na druhú stranu zaboduje aj u nefanúšikov tohto žánru aj vďaka kvalitnému dabingu.