Diablo IV: Vessel of Hatred – Temná cesta džungľou plná obety a šialenstva [RECENZIA]

V pôvodnej hre sme porazili hlavného zloducha, Mephistovu dcéru Lilith, a Vessel of Hatred pokračuje presne tam, kde príbeh skončil. Neyrelle odniesla kameň, v ktorom je Mephisto väznený, s nádejou, že ho dokáže zapečatiť naveky. Ako už vieme z predchádzajúcich hier, Mephisto je jedným z troch Prime Evil. Jeho moc je síce z trojice Prime Evils najslabšia, avšak jeho manipulačné a mučiace schopnosti nemajú konkurenciu, čo sa značne podpisuje na aktuálnom držiteľovi jeho kameňa. Neyrelle je neustále vystavovaná Mephistovej zlomyseľnej moci, čo ju dotlačilo až na okraj medzi zdravým rozumom a čistým šialenstvom.

Väčšiu časť príbehu nasledujeme stopy Neyrelle a snažíme sa ju vypátrať a pomôcť jej dosiahnuť konečný cieľ. Blizzard nás na tejto ceste previedol cez Nahantu, región Sanctuary pokrytý džungľou. Prostredie bolo oproti pôvodnej hre atmosféricky svetlejšie, no príbeh bol znateľne temnejší, naplnený nespočetnými obetami a hrôzostrašnými mukami.

Príbeh mal akurátne tempo, nebol naplnený zbytočnými a zdĺhavými úlohami. Čelíme niečomu väčšiemu a zvrátenejšiemu, než bola Lilith, čo zvýraznilo dramatickú a temnú atmosféru. Niektoré zvraty ma vskutku prekvapili, najmä ten, že toto ešte nie je koniec a dočkáme sa ešte jedného pokračovanie príbehu.

Nemilosrdná a jedovatá džungla

Nahantu je síce pestrejší a svetlejší región Sanctuary, no jeho obyvateľstvo a fauna nie je o nič lepšia, je plná hrdlorezov, kanibalov a jedovatých zverov, ku ktorým sa ešte pridali Mephistovi démoni. Región si prepožičiava estetické prvky z pradávnej mayskej a aztéckej kultúry. V Nahantu som spoznal aj nové hlavné mesto regiónu, Kurast, ktoré je podľa mňa prehľadnejšie a lepšie navigovateľné, než mestá pôvodnej hry. Mnoho hráčov Diabla nepreferuje svetlejšie zóny, no keďže som hral na Xboxe a televízore aj počas dňa, svetlejšie prostredia boli rozhodne príjemnejšie na oči.

Perfektná trieda predsalen existuje

S expanziou bola do hry predstavená aj nová hrateľná trieda Spiritborn, ktorý tiež využíva tematiku aztéckeho bojovníka a mayského kanibala s pôvodom. Spiritborn si prepožičiava moc od éterických bytostí z ríše duchov. Spája sa s orlom Kwatli, jaguárom Rezoka, gorilou Wumb a stonožkou Balazan, od čoho sa odvíjajú aj rôzne elementy schopností ako blesky, oheň, zem alebo jed.

Spiritborn je primárne určený na boj z blízka a má širokú škálu možností ako sa dostať na nepriateľa alebo vyhnúť sa smrteľným mechanikám. Je naozaj jednodnoduché nakombinovať funkčný build pre túto triedu. V mojom prípade som si vybral cestu orla. Pokúsil som sa, aby moje uhýbavé manévre spôsobovali čo najväčšie poškodenie pomocou elektrických šípov. Aby som prežil smrteľných bossov náročnosti Torment, využil som defenzívne schopnosti gorily. Toto je len jeden z mnohých buildov, ktorých je Spiritborn schopný a jeho legendárne a unikátne predmety mu v tom len pomáhajú. Za mňa ide o jednoznačne najlepšiu triedu v Dialbo IV.

Žiadny grind len príjemný priebeh

Milo ma prekvapilo veľmi rýchle levelovanie a následné zbieranie paragon úrovní, čím Blizzard uľahčil prechod hrou a odstránil otravný pocit grindu. Zmena nastala aj v maximálnej úrovni, ktorá klesla zo 100 na 60 a maximálny počet Paragon úrovní bol stanovený na 300 s 5 paragon tabuľkami. Do Diabla IV priniesli aj systém rún z Diabla II. Hráči môžu vložiť runy do slotov vo výzbroji, ktoré sa vždy skladajú z dvojice, jedna, čo za určitých okolností vytvára Offerings a druhá runa, ktorá spotrebováva Offering, aby vytvorila požadovaný efekt. Napríklad každý uhýbavý manéver mi dá 100 Offerings a druhá runa spotrebuje 70 Offering, aby mi vytvorila bariéru okolo životov.

S Vessel of Hatred si môžeme hrateľnosť prispôsobiť aj novými nájomnými bojovníkmi Mercenaries. Mercenaries sú dostupný štyria a každý ponúka iné schopnosti, ktoré im môžeme sami vybrať. Môj obľúbený bojovník so štítom Raheir je dostupný už počas príbehu.

Vývojári priniesli aj nový druh endgame obsahu, ktorý je určený pre 2 až 4 hráčov. Dark Citadela je kooperačná aktivita s hádankami a mocnými bossmi, kde hráči za odmenu dostanú výzbroj a kozmetické predmety. Novým obsahom je aj Kurast Undercity, kde hráči musia zneškodniť dostatočný počet nepriateľov a prejsť miestnosťami, než vyprší časovač. Odmeny z Undercity mi prišli veľmi biedne oproti Nightmare Dungeonom a inými druhmi obsahu. Za zmienku rozhodne stojí aj nový sezónny boss v otvorenom svete, Riftwalker, ktorý po smrti otvorí portál, ktorý nás prenesie do dungeonu s niekoľkými miestnosťami a prispôsobiteľnou odmenou.

Záver

Diablo IV je pravdepodobne najlepšia ARPG aktuálne na hernom trhu a Vessel of Hatred vylepšilo už aj tak kvalitnú hru. Priniesli napínavý a temný príbeh, ktorý síce trval približne 11 hodín, čo nie je málo, keďže ide o expanziu, no nechali nás čakať v napätí na ďalšie pokračovanie. Veľkú pochvalu si rozhodne zaslúži nová hrateľná trieda, Spiritborn, ktorú by som nevymenil za žiadnu inú a systémy, ktoré jednoznačne uľahčujú a spríjemňujú herný zážitok ako Mercenaries, rýchle levelovanie a runy. Diablo IV nemá málo endgame obsahu, ale aj napriek tomu som sklamaný z Kurast Undercity, ktorý nie je ničím výnimočný a ponúka biedne odmeny. Za mňa je celkový endgame obsah rýchlo ohraný, avšak na ARPG pomery, Diablo IV ponúka široké možnosti ako Dungeony, Dark Citadel, uber bossov, Infernal Hordes, Pit a otvorený svet plný eventov. Diablo IV: Vessel of Hatred má odo mňa veľký palec hore a mal by si ho zahrať každý fanúšik ARPG hier alebo temných a nemilosrdných príbehov.