Keď sa na honosnom zámku udeje nevysvetliteľné úmrtie sira Williama Gordona, do Black Mirror prichádza jeho vnuk Samuel. Séria úmrtí pokračuje ďalej a vrahovi je ťažké prísť na stopu. Navyše treba prelomiť kliatbu rodiny Gordonovcov a zmyť tak krviprelievanie, ktoré prebiehalo celé storočia.
Mrazivý príbeh a nezabudnuteľné postavy
Už ubehlo takmer 20 rokov odkedy Posel smrti (v zahraničí známy pod názvom Black Mirror) vyšiel pod krídlami českej spoločnosti Future Games. Väčšina sa zhodla na tom, že sa im pochmúrna adventúra veľmi podarila. Veľká škoda, že voľné pokračovanie trilógie prevzal iný vývojár a značne ukrojili z kvality celého príbehu. O tom ale možno niekedy nabudúce. Dnes sa teda pozrieme na prvý diel.
Hráte úlohu mladého šľachtica Samuela. Ten po ničivom požiari, kedy zomrela jeho manželka Caherine, opustil Black Mirror. Po viac ako 12 rokoch sa vracia do svojho starého domova.
Smrť jeho starého otca v ňom vyvoláva množstvo otázok. Ako jediný si myslí, že William nespáchal samovraždu, a tak začne pátrať na vlastnú päsť. Spolu s vyšetrovaním skúma historickú kroniku svojho rodu, ktorá ho zavedie do podzemia a tajomných zákutí rodinného sídla.

Hrad Black Mirror chátra a dožíva na ňom jeho stará mama Victoria so synom Róbertom. Ten je primárom psychiatrickej liečebne v Ashburry. Na panstve stále slúži verný komorník Gordonovcov Bates.
Ospalé mestečko, kde zastal čas niekde v minulom storočí, skrýva pochmúrne skutočnosti. Pomerne novým obyvateľom anglického panstva je doktor Hermann. Toho často nájdete v pitevni, ktorú má priamo vo svojom dome. (Hmm, to je zaujímavý home office.)
Melanchólia sprevádza hráča počas celého príbehu
Na staroanglickej usadlosti prebieha jeseň a tak slnečné a farebné počasie za spevu vtákov strieda hustý dážď, ktorý stmaví celé dni. Nechýbajú cintoríny, katakomby, či kostol. Všetky spomínané atribúty (vrátane márnice a psychiatrie) sú veľmi dobrým základom pre hororovú detektívku.
Atmosféra je na veľmi vysokej úrovni. Grafika a samotné príťažlivé stvárnenie lokalít sú pastvou pre oči.

Aj napriek pochmúrnosti a temnej atmosfére je táto česká hra celkom pohodová a oddychová
Čo sa týka hrateľnosti, tak aj keď sa jedná o point and click adventúru, v hre občas hrozia záseky. Ale inak je Posel smrti pomerne jednoduchou hrou.
Niekedy stačí viackrát kliknúť na jedno aktívne miesto v hre a problém je vyriešený. Alebo sa pýtať opakovane na problém, ktorý riešime pri rozhovoroch s jednou a tou istou osobou.
Kurzor je malý, a tak putovaním po obrazovke môžete hľadať ihlu v kope sena, navyše pokiaľ máte aktívne viaceré lokality. V hre hrozia viaceré pasce, ktoré Samuelovi privodia smrť a tým pádom aj koniec hry. Preto treba byť občas veľmi obozretný.

Poslovi smrti to skrátka svedčí po viacerých stránkach
Čo by možno mohlo niektorým hráčom vadiť je také spomalenie celej hry. Všetky postavy majú pomalé pohyby. To isté platí aj pri rozhovoroch. Hra pri dialógoch šetrí slovami – vždy sa povie len to, čo je naozaj nutné, kratšie vety s dôrazom prerušujú krátke pauzy ticha. Ale to vôbec nemyslím v zlom. Všetky tieto rysy dodávajú hre ešte výraznejšie precítenú atmosféru temnoty, ktorá obklopuje Black Mirror.
Posel smrti sa skladá zo šiestich kapitol. Kým pri prvej kapitole strávite pri hre aj niekoľko hodín, postupne sa kapitoly skracujú. Približne v polovici hry badať rýchly spád udalostí, na môj vkus až prirýchly. Koniec hry síce odhalí vraha a prelomí kliatbu rodiny Gordonovcov, ale ostatné otázky zostanú otvorené.
Záver
Posla smrti si vďaka svojej atmosfére a nezabudnuteľnému príbehu získal hráčov po celom svete. My mu veľmi fandíme aj z toho hľadiska, že hra obsahuje náš takmer materinský jazyk.
Zahrajte si pochmúrnu detektívku pri pohári vína. Možno v závere zistíte, že jablko nepadá ďaleko od stromu a niekedy sa najväčší nepriateľ skrýva v nás.