Silent Hill séria má na svojom konte obrovské hity, no zároveň sa tu aj nájdu veľmi priemerné pokračovania, ktoré v podstate môžu za to, že spoločnosť Konami sa rozhodla značku odložiť na dlhé roky do zásuvky. Prišla však doba, kedy remaky zažívajú obrovské úspechy a dalo sa predpokladať, že na túto vlnu naskočí aj Konami a preberie zo zimného spánku jednu z najlepší častí série – Silent Hill 2, ktorá strašila PlayStation 2 hráčov už v roku 2001.
Tvorbu remaku však japonská spoločnosť zverila do rúk poľského štúdia Bloober Team, ktoré už má za sebou niekoľko hororových titulov ako Layers of Fear , Observer , Blair Witch alebo The Medium. Jedná sa väčšinou o menšie tituly, tak právom sa tu objavila obava, či zvládnu tlak a očakávania, ktorú so sebou prináša silné meno ako Silent Hill. Síce prvé zábery z hry prinášali menšie pochybnosti, no po návšteve hmlou zaplaveného mesta môžeme potvrdiť, že boli zbytočné.
Príbeh Silent Hill 2 sleduje kroky Jamesa Sunderlanda, ktorého do Silent Hillu prilákal list od jeho manželky Mary. Na tom by nebolo nič čudné, no problém je v tom, že jeho žena je už niekoľko rokov mŕtva a celé toto pozvanie je tak zahalené rúškom tajomnosti. Keby však vedel, čo ho v tomto meste pohltenom hustou hmlou čaká, určite by si takýto výlet rozmyslel. James tu bude čeliť nielen vlastným démonom ale stretne aj iné stratené duše, ktoré tu hľadajú odpovede.
Netrvá dlho a hráč sa po krátkom výlete cez priľahlý les ocitne v opustených uliciach mesta, ktoré sú však opustené len naoko. Statický šum v rádiu hlavnej postavy indikuje prítomnosť monštruóznych obyvateľov mesta, ktorí majú od ľudí naozaj dosť ďaleko. Okrem klasických oblúd bez rúk, ktoré chŕlia kyselinu a dokážu sa obratne plaziť, tu nájdeme aj tvory, čo sú v podstate dve páry nôh figurín, zošité v strednej časti. Tieto bytosti dokážu nehybne číhať v rôznych kútoch alebo záhyboch miestností a spôsobovať infarktové situácie, nehovoriac o tom, že v neskorších fázach hry sa naučia svižne plaziť po stenách. V nemocnici zas číhajú beztvaré sestričky v krátkych sukniach ozbrojené kovovou tyčou, ktoré patria jednoznačne k tým odolnejším nepriateľom. Chýbať nemôžu ani bossovia a na rad príde aj ikonický Pyramid Head. Možno si poviete, že to nie je bohvieaká pestrosť, no hre táto ponuka stačí.
Silent Hill je horor so všetkým, čo k tomu patrí. Či už je to úzkosť spôsobujúce chrčiace rádio, ktoré sa na PS5 ozýva cez reproduktor na ovládači, alebo extrémne slabá Jamesova baterka, ktorá ako keby naschvál osvetľovala len pár metrov. Treba rátať s tým, že ide o dosť tmavú hru a pokiaľ je vonku svetlo a máte slabé závesy, občas takmer nič nevidieť, preto odporúčam hrať v noci. V úvodných hodinách ešte pobehujete po dennej verzii mesta, no keď sa zotmie, končí všetka zábava. Jamesa indície zavedú do bytového komplexu, nemocnice, väznice alebo penziónu. Tieto budovy navštívite aj v ich alternatívnych, hrdzou a hnilobou prežratých verziách, ktoré sú pre Silent Hill také charakteristické.
Do hry sa vracajú aj tradičné prvky ako napríklad mapa, do ktorej si James rád zaznačuje informácie, či už o zavretých dverách, barikádach alebo rôznych bodoch záujmu. Študovať mapu budete veľmi často, keďže ona jediná vám v podstate vraví, čo musíte ďalej spraviť a kde ste ešte neboli. Základom je kompletne prešacovať každý kút, nájsť rôzne indície a náznaky, kde pravdepodobne leží ďalší predmet, ktorý vám otvorí ďalšie dvere. Popri hľadaní kľúčov budete musieť použiť aj hlavu, keďže je tu plno hlavolamov a puzzle prvkov. Vyslovene ťažké hádanky to nie sú, no treba čítať rôzne záznamy a popisy, ktoré vám správnu odpoveď naznačia.
Súbojový systém v SH hrách bol vždy taký kostrbatý, takže veľkú pozornosť sme venovali aj tejto časti remaku. James je obyčajný človek, takže tomu zodpovedá aj jeho zaobchádzanie so zbraňou. Hra neobsahuje nejaký bohatý arzenál zbraní, je tu len pištoľ, brokovnica a puška, no na ponuku nepriateľov to stačí. Munície tu nie je veľa, no občas som si dokázal nahrabať slušnú hŕstku nábojov, ktorá sa však dokáže aj veľmi rýchlo minúť. V tomto prípade sa hodí ručná zbraň v podobe kovovej tyče. Tá sa dá používať neustále, no zdolanie súpera je o niečo dlhšie a komplikovanejšie, keďže sa musíte v správnom momente vyhnúť jeho útokom. Také sestričky v nemocnici používajú komplikovanejšie kombinácie úderov, ktoré sa musíte naučiť a presne ich vykryť. Páči sa mi, že autori brali aj do úvahy miesto, kde nepriateľa zasiahnete, a tak strela do nohy ho dokáže ochromiť a vy môžete ušetriť pár nábojov a doraziť ho tyčou. Takisto nepriatelia sa dokážu uhnúť vášmu útoku a následne vám uštedriť poškodenie.
Pôvodnú hru Silent Hill 2 som hral v dobe, keď sa dostala do predaja, a tak spomienky na ňu boli poriadne vyblednuté, takže dosť sekcií som si vôbec nepamätal, no o to zábavnejšie bolo ponoriť sa tohto sveta opäť. Prvé hranie mi zabralo okolo 20 hodín, aj keď priznám sa, dosť som sa túlal a prehľadával každý kút. Silent Hill 2 však nie je hra len na jedno prejedenie. Po vzore originálu dostala niekoľko koncov, vrátane úplne nových, na ktorých získanie potrebujete splniť niekoľko podmienok počas hrania. Do mesta sa tak môžete vrátiť aj neskôr a pokúsiť sa odomknúť nové alternatívne zakončenia.
Vizuálne sa jedná o veľmi peknú hru a tvorcovia tu dokázali vykúzliť tú správnu atmosféru. Priam cítite hnijúce zákutia bytového komplexu, časticové efekty poletujúce lúčmi slnka prenikajúcimi oknami nemocnice, hrdzavé koridory osvetlené len slabým lúčom vašej baterky – takéto momenty jednoducho stoja za to. Grafike asistuje perfektný zvuk, ktorý dokáže vystrašiť, aj keď sa na obrazovke v podstate nič nedeje, čo mi občas trošku vadilo. Nevedel som, či mi naozaj niečo hrozí, alebo sa ma len hra snaží vystrašiť. Technicky je celý zážitok vyladený, žiadne pády alebo výrazné chyby ma počas hrania nepostihli. Ten milión predaných kusov, ktorý remake dosiahol niekoľko dní po vydaní, je naozaj zaslúžený.
Remake Silent Hill 2 by som prirovnal k remaku Residen Evil 2. Je to kvalitný počin, ktorý je verný originálu a vo väčšine vecí ho prekonáva. Pre old school hráčov, ktorí na Silent Hilloch vyrastali, je to skvelý návrat do starých časov, no vďaka modernejšiemu ovládaniu a vylepšenej grafike dokáže prilákať aj nové, mladšie publikum. Je to jednoducho ideálny horor na októbrové sychravé počasie, ktoré sa na to herné dosť ponáša.
Recenzovaná bola PlayStation 5 verzia.