World of Warcraft: The War Within. Dostali sme najlepšiu expanziu v histórii WoWka? [RECENZIA]

WoWko malo počas svojej 20-ročnej existencie mnoho svetlých i tmavých období. Ako hráč, pravidelne sa vracajúci do Azerothu viac ako dekádu, som neodolal ani tejto expanzii. Na nové dobrodružstvo som sa vydal už niekoľko dní pred oficiálnym vydaním v Early Access. O niekoľko desiatok hodín herného času môžem sebavedomo povedať, že The War Within reprezentuje to najlepšie, čo WoWko dokáže ponúknuť vo všetkých herných oblastiach.

S predchádzajúcou expanziou Dragonflight začal Blizzard rešpektovať hráčsky čas. S týmto trendom pokračuje aj v The War Within, ktoré rovnako nevyžaduje obrovské straty času, len aby som niečo odomkol a mohol sa so svojou postavou posunúť ďalej. Tentokrát už nie je potrebné ani čakať na partiu hráčov v dungeonoch. Follower dungeony ma tam okamžite zobrali a skupinu ostatných hráčov nahradili NPC. Táto funkcia šetrí mnohým hráčom čas, hlavne DPS, a zároveň im dáva priestor prebádať každý kút bez toho, aby na nich niekto netrpezlivo čakal. Hodiny herného času mi ušetril aj nový Warband systém. Vďaka Warband sú všetky moje postavy prepojené, čiastočne zdieľajú progres ako repútacie alebo splnené úlohy a majú spoločnú banku, kde si môžem ukladať suroviny alebo výzbroj pre inú postavu, ba dokonca presúvať herné meny.

Keď už hovorím o hráčskych postavách, všetky hrateľné triedy boli s The War Within rozšírené o Hero talenty, ktoré ďalej obohacujú jednotlivé špecializácie a ponúkajú výber z dvoch stromov, každý s inou príchuťou. Ako Death Knight som si vyberal medzi povolávaním Štyroch jazdcov apokalypsy, smrteľnou značkou, ktorá po uplynutí spraví z mojich útokov mrazivé kosy, alebo vysávaním života z mojich obetí. Otestoval som aj niekoľko ďalších tried, najmä tankov, a veru nie všetky dostali rovnako kvalitné Hero talenty. Ukážkovým príkladom je Demon Hunter. Mal som na výber medzi medzi zbytočne komplikovaným a čisto pasívnym stromom. Navyše ani jeden nevylepšil vizuály schopností.

So zameraním na bežných a sólo hráčov pribudol nový druh obsahu s názvom Delves. Sú to viac-menej dungeony v otvorenom svete, avšak vývojári v nich môžu viac experimentovať a môžeme nimi prejsť sami alebo v partii do štyroch hráčov. Rozhodne musím pochváliť rôznorodé mechaniky každého Delvu a množstvo ukrytých truhiel, ktoré odmeňujú bádanie. Od skákajúcich húb ako v Sonic the Hedgehog, až po toxické tunely alebo hrady zamorené pavúkmi. Ponúkajú 11 úrovní obťažnosti, avšak ako hráč Death Knighta som prešiel každou bez akéhokoľvek väčšieho problému. Z odozvy hráčov, je jasné, že mnohé triedy majú podstatné ťažkosti s vyššími úrovňami. Ide však o úplne nový obsah a Blizzard sa ešte bude musieť poriadne vysporiadať s balansom.

Kde však nemôžem vytknúť jedinú vec je nový kontinent Khaz Algar, ktorý je zväčša obývaný prastarou rasou trpaslíkov Earthen. Príbeh ma po nešťastnej udalosti zaviedol do Isle of Dorn, kde som spoznal kamenných trpaslíkov. Neskôr ma zobral do podzemnej jaskyne The Ringing Deeps, ktorú obýva iná frakcia trpaslíkov závislá od prastarej technológie. Prekvapujúca bola tretia lokalita Hallowfall, kde sa ukrýva skupina ľudí známa ako Arathi. Hallowfall vyniká špeficikým osvetlením, celú mapu ožaruje obrovský krišťáľ ako náhrada za slnko, ktorý kolíše medzi svetlom a temnotou. Keď som prvýkrát videl prechod medzi svetlom a temnotou, tak mi spadla sánka od úžasu, kam sa hra dokázala posunúť z grafického hľadiska. Nakoniec som skončil v tmavom a ponurom Azj-Kahet, meste kedysi mocnej rasy Nerubianov. Všetky štyri mapy sú naplnené špeciálnymi nepriateľmi, špecifickými eventami a skrytými pokladmi, čo ma neustále zamestnávalo na ceste príbehom, aby som sa nenudil.

Z vizuálnej stránky ide o najkrajšie lokality, aké Blizzard vytvoril. Nie sú výrazne detailnejšie od Dragonflight, no vývojári robia malé grafické aktualizácie s každou novou expanziou, aby nespôsobili našim herným mašinám šok. V porovnaní s Legion alebo Battle for Azeroth je vizuálny rozdiel jasne znateľný. Úprimne však môžem povedať, že World of Warcraft je aktuálne jedna z najkrajších MMO na trhu v porovnaní s ostatnými veľkými titulmi ako Final Fantasy 14, Guild Wars 2, The Elder Scrolls Online a Runescape.

Samotný príbeh ma zaplavoval nečakanými zvratmi od úplného začiatku. V hlavnej úlohe sme, samozrejme, my ako hrdinovia Azerothu a Alleria Windrunner, o ktorej sa moc nerozprávalo od prvej vojny medzi Allianciou a Hordou. Pôsobivejšia je aj hlavná hrozba, Xal’atath, mocná vládkyňa voidu, ktorá je neustále dva kroky pred nami a jej plány sú zatiaľ jednou veľkou záhadou.

Čo sme nikdy nevideli v predchádzajúcich expanziách, sú krátke herné videá, ktoré zdôrazňovali aktuálnu atmosféru a situáciu, čo vo mne vyvolalo pocit, že som konečne súčasťou príbehu a neprebieham len od úlohy k úlohe. Pribudli aj dobrovoľné doplňujúce dialógy, ktoré mi pomohli lepšie pochopiť sprevádzajúce postavy, spoznať ich charakter, pohľad na situáciu, čo si myslia, ako sa cítia a s čím vnútorne bojujú.

Kvalitne napísané boli aj vedľajšie úlohy. Síce sú nepotrebné pre hlavnú príbehovú kampaň, no dopĺňajú históriu kontinentu Khaz Algar a odpovedajú na nezodpovedané otázky, ako pôvod Arathi, čo je Black Blood, ako funguje technológia v The Ringing Deeps alebo spôsob života tisícky rokov starých Earthen trpaslíkov. Všetky vedľajšie úlohy sú pomerne krátke, naplnené doplňujúcimi vedomosťami so štipkou humoru, aby udržali uvoľnenú atmosféru.

Aj napriek tomu, že som veľmi spokojný so sólo obsahom, tak si pozornosť zaslúži aj skupinovo orientovaný obsah ako dungeony a raid. Veľmi nápomocné sú výraznejšie telegrafované mechaniky, na ktoré už nie sú potrebné ani addony.

Tentokrát sme dostali naozaj pestrú variáciu dungeonov ako The Rookery, klasika s rovnou cestou a tromi bossmi, Dawnbreaker s filmovou akciou, kde som musel rýchlo naskakovať na svojho mounta a premiestňovať sa medzi platformami alebo humorné Cinderbrew Meadery, kde som so svojou partiou bol nútený roznášať pivo nahnevaným zákazníkom, aby nás nezneškodnili. Nie všetky dungeony sú však dokonalé. City of Threads na mňa pôsobil ako hotový chaos v oblasti dizajnu bossov a vôbec ma nepotešilo, že bude súčasťou 1. sezóny Mythic+.

Čo sa týka raidu, ten predstavuje uspokojivé uzatvorenie príbehu s kráľovnou Ansurek. Raidy rozhodne nie sú mojou šálkou kávy, keďže vyššie obťažnosti vyžadujú veľkú časovú investíciu. Ostatné MMO spracovávajú raidy jednoduchším a časovo prijateľnejším spôsobom ako Guild Wars 2 alebo Final Fantasy 14, ktoré majú viacero raidov, ale iba s jedným bossom. LFR má momentálne odomknuté iba prvé krídlo a bossovia majú pár dômyselných mechaník, ale nie je to nič náročné. Palec hore pre nový príbehový mód, kde som si to sólo rozdal s posledným bossom a neunikla mi posledná časť príbehu pred ďalšou aktualizáciou. Úloha, ktorá ma k nemu zaviedla je nezvýraznená a mnohí ju môžete prehliadnuť, je umiestnená v meste Dornogal na súradniciach 31, 63.

Ako s každým štartom expanzie nebolo všetko úplne hladké. Nebol som svedkom mnohých bugov, avšak párkrát som sa prepadol pod textúru a niekoľko dní nefungovala aukcia, kvôli čomu som nemohol predávať ani nakupovať. Neskutočne ma iritovali miznúce rastliny a rudy. Približne 20 až 30 percent mi vždy zmizlo pred nosom, keď som k nim zletel, aby som ich vyťažil. Tento otravný problém už pretrváva niekoľko expanzií, no Blizzard ho stále nedokázal odstrániť.

The War Within ako celok je obsahom nabitá hra, kde si každý nájde to svoje. Buď aktivity a eventy v otvorenom svete, ktorý je zase o krok krajší než predchádzajúce expanzie alebo skupinovými aktivitami ako dugeony s širokou variáciou herných mechaník. Senzáciou tejto expanzie je nový obsah pre sólo hráčov s názvom Delves. Odmeňujú bádanie, ponúkajú širokú škálu obťažnosti a každý má svoju originálnu vlastnosť, s ktorou treba počítať. S návratom Chrisa Metzena, kto je jeden z hlavných dizajnérov starého WoWka a autorom mnohých príbehov zo sveta Azerothu, sa po rokoch drasticky zlepšil hlavný príbeh, ale aj vedľajšie úlohy. WoWko sa stalo najprístupnejším, akým kedy bolo, pre nových aj stálych hráčov. Každému fanúšikovy MMORPG rozhodne odporúčam.